Sem tam zaradím niečo od neho do svojho repertoáru a on odomńa. Dá sa povedať, že dosť kopírujeme

v povahách jeden druhého. Ignác keď začne excelovať tak to stojí zato. Nech je aký je , ale ľudí baviť vie.

Len sa hanbí a nemal by. To asi preto, že v inom dosť zaostáva. Pozrie na baby a osloví ich:"Pomož pán

Boh." Iné sa ani nedalo čakať, keď povedali:"pán Boh nepomože, pomož ty." A už ich mal.

               "Ideme teda k vám stanovať, zato vám pomožeme okopávať, keď nás prenocujete v záhrade.

               "Možte,"vraví jedna z nich

               "Pomáhať,alebo prenocovať? " opýtal sa Ignác

               "Oboje,"povedala druhá. Toto je asi jeden z tých čarovných dní, ktoré sa nestávajú keď veĺmi

chceš. "Čo Jano?" Ignác sa na mňa pozerá a čaká súhlas, ale mne sa to nezdá reálne, možno to hovoria

iba tak, keď tam vstúpime rodičia nás poženú, som z toho vážne vykoľajený, nečakal som, že budú súhla

siť s prenocovaním úple neznámich ľudí, asi so stará škola. Ale postavičky majú jedna radosť. Do záhrady

vchádza nejaký pán. "Asi až nabudúce,"poviem a pozriem sa na Ignáca a potom zase na baby. "Zatiaľ čaute."

To som asi preto spravil, lebo som mal prísneho otca, nedržal ma skrátka čo sa týkalo báb, ale v iných veciach

áno. Raz mi jedna baba na svadbe povedala nech sa jej stále neospravedlňujem, stúpal som jej stále po nohách.

Raz som robil v školke a jednu kuchárku čo tam robila som po šichte zbadal z okna mojho bytu a ráno som

jej povedal, že čo tam robila v tých končinách, osopila sa na mňa, že čo ja sa mám čo starať kde ona chodí.

Ignácova baba, táčo nechodí von povedala, že všetko čo viem je si robiť srandu z druhých ľudí. Že viem sa

len ukazovať so svojím psom keď niekto príde ku mne na návštevu ako sa s ním bláznim. Tá na svadbe pove

dala, že som zakomplexovaný. Starký vyťahuje z kapsy guču pokrčených peňazí a vraví:"Čo nechcú ísť pomá

hať okopávať tie kvetiny, dnes som dostal objednávku na štepené ruže."

                "A majte peknú dovolenku," volá jedna z nich za nami. Odchádzame, otáčame sa, už sme dosť ďa

leko, Ignáca to mrzí, ale sme radi spolu, tak nás to po chvíli prejde. Vysvetlujem to Ignácovi:" Čo myslíš, že by

ťa ubytoval? robili si žarty, usídlil by si sa v záhrade čo myslíš, že by si tam  robil, ani žiadna voda tu určite nao

kolí nie je."

                "Starý by nás ubytoval, videl si koľko mal prachov? Tie kvety má na kšeft a keby nie, ubytovali by

sme sa oproti cez cestu v lese. Ale starý má určite nejakú baju na takéto účely."

                "Tebe sa chce robiť? mne nie,"vravím Ignácovi.

                "Čo vieš ako by sa to vyvŕbilo, zoznámili by sme sa s nimi a možno by sme si užili viac ako na Šírave.

Možeš vedieť, kde by nás pozvali? Aj na Šírave sú to baby odtiaľ povačšine a tež majú kamarátov zo svojej

partie pri sebe, kto vie či sa tam budeme chytať. celý deň by sme okopávali avečer......?"

                 "Starý len kecal, že má prácu, nefantazíruj toľko, možno tie baby boli z jeho rodiny. A možno majú

chalanov, ešte by sme mohli schytať, nejako sa mi to nepozdávalo, neviem." Ignác sa pristavuje pri jednej tetke,

pýta sa na cestu, tetka povedala, že rovno vraví mi Ignác. Prechádzame okolo malej súkromnej pekárne, prdnem

si a poviem:" Tady máte pekari. Nepojdeme na autobus?" pýtam sa Ignáca. On sa vyzná viac ako ja. Keď bol

malý stále niekam chodievali na dovolenku. "Vyskúšame ešte niečo stopnúť,"vravím mu. Sme za mestom, prechá

dzam na druhú stranu cesty, vojdem do lesa, počul som tam niečo šuchnúť, zase lasica. Zbadal som v korune

stromu hniezdo hrdličky. napadlo ma, že si z Ignáca vystrelím. Ignác ide za mnou do lesa, nič som tam okrem toho

hniezda nenašiel, ako ideme naspať cez cestu asi v polovici zastanem a cuknem so sebou prudko naspať a zase

hneď prudko dopredu a zvolám:" Pozor auto!" Ignác je splašený ako veverica, musím ho trochu poludšťovať, 

lebo je hrozne domýšľavý, vzťahovačný a hlavne urážlivý. Pretože má všetku nedokonalosť sveta, možno práve

teraz je tá vhodná doba, neviem čo to do mńa vošlo, ale mám chuť ho uraziť aby sa prebral, je háklivý, keď sa

mu povie pravda a pretože má všetku nedokonalosť sveta sa vždy bráni do úmoru, že to tak nie je. "Jeden o tebe

rozprával, že chodíš ako tosa."

                    "Nech sa stará o seba, kto to bol?"

                    "Ale ty naozaj chodíš ako tosa....tosa, tosa, tosa",posmiavam sa mu.

                    "Kretén,"povie Ignác a robí sa, že mu to neprekáža.

                    "Tosa!"

                    "Kretýno!"

                    "Ja to takto vydržím aj do rána,"vravím mu pokojne

                    "Aj ja, Povie Ignác

                    "To chcem vidieť."

                    "Ja ťa seriem."

                    "Tosa!"

                    "Nie som."

                    "Si, si!"

                    "Nie som

"Prečo ťa to dráždi, keď ti niekto povie pravdu? poviem mu. Zrazu vidím, že sa v ňom niečo zlomilo a on vraví:"Dík

máš pravdu, keď je to pravda nemal by som byť previnený za svoje nedostatky, je mi to jedno a viem, že teraz, ke´d

mi to bude jedno sa budem pomaličky zdokonaľovať."

                    "No vidíš, že to ide. Čo sa urážaš, čo si háklivý s Vajdom si tiež rozhádaný. Vieš prečo do teba tak ryje,

keď si robia z teba srandu sa urážaš. Priznaj si to, keď niečo poserieš. Ja viem tebe sa zdá, že taký nie si. každá 

nedokonalosť je sranda, keď si ju priznáš.Prečo ťa Vajda ohovára, veď sa s ním ani nebavíš. Cudzím dávaš rozumi.

Čo myslíš, že taký frajírek čo sa na chvíľu dostane pod teba, keď ho niekto vytrieska sa bude znova hrabať hore aby

bol zase nad tebou. Akurát ťa odfajčí, využije tvoje informácie a ešte bude aj urazený, že si mu povedal pravdu a

zároveň sa tvojou informáciou dostáva nad teba. Každý musí vedieť od koho sa to naučil a preto je sarkazmus najlep

ší.Pretav to čo vieš do konania a nie , že radíš to čo niekto koná. keď učíš možu nadobudnúť pocit, že sa vzdávaš

velenia a len za velenie ti budú povďační chceš byť s každým a každému všetko odpúšťaš, serme nato radšej stopujme.

Zastavuje pri nás auto.